Tetovanie je už dlho považované za súčasť kontrakultúry. Veľa ľudí bolo spojených s gangmi, motorkármi a ďalšími skupinami, o ktorých sa predpokladalo, že pôsobia mimo sociálneho centra. V dnešnej dobe si tetovanie získalo širšie spoločenské uznanie a má ho veľa ľudí, mužov i žien. Ľudia, ktorí majú tetovanie, pracujú v rôznych priemyselných odvetviach a zastávajú tiež pracovné miesta na základnej úrovni a najvyššie výkonné funkcie. Čo má teda zamestnávateľ robiť a je jeho telesná výchova problémom na pracovisku? Hovorí viditeľné tetovanie niečo o osobe, ktorá je relevantná pre jeho prácu?
Na dnešnom globálnom trhu zamestnávatelia berú vážnejšie potrebu poskytnúť prostredie na pracovisku, ktoré víta zamestnancov z mnohých rôznych prostredí. Súťaž o prilákanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov vyústila do firemných kultúr, ktoré sa snažia demonštrovať hodnotu, ktorá sa pripisuje individuálnym a skupinovým príspevkom. Čoraz väčšia pozornosť sa venuje aj ponuke balíka firemnej kultúry a výhod, ktorý podporuje celý rad životných štýlov. Malo by sa s osobou s viditeľným tetovaním zaobchádzať inak?
Podľa toho, kde a čo tetovanie znamená, môže byť alebo nemôže byť problém pre zamestnávateľov. Niektoré zákony stále vo všeobecnosti podporujú pravidlá obliekania/vzhľadu zamestnávateľov a zamestnávatelia si zachovávajú určitú flexibilitu pri vytváraní pravidiel, ktoré vyžadujú, aby sa zamestnanci prezentovali spôsobom, ktorý je v súlade s obrazom zamestnávateľa. V rôznych prípadoch môže stále dôjsť k porušeniu zákona.
Mnoho zamestnávateľov má zásady, ktoré nepovoľujú viditeľné tetovanie. V závislosti od odvetvia zamestnávateľa alebo typu práce to môže mať zmysel. Je napríklad pravdepodobnosť, že štvorhviezdičkový hotel nemusí chcieť, aby mal recepčný na chrbte alebo na každej ruke veľké tetovanie lebiek a skrížených kostí. Ten istý hotel však môže mať menšie starosti, ak má umývačka riadu v kuchyni také tetovania, ako je priamy kontakt so zákazníkmi hotela minimálny. Z obchodného hľadiska je pre hotel problémom napísať politiku, ktorá kreslí vhodné čiary medzi zamestnaniami, v ktorých viditeľné tetovanie môže alebo nemusí byť vhodné.
Toto je pravdepodobne jednoduchý príklad. Ak zamestnávateľ nie je premyslený, môže sa to skomplikovať. Čo napríklad, ak banka zamestnáva hodnotného administratívneho asistenta, ktorý nikdy nemá žiadny kontakt so zákazníkmi? Jeho pracovisko sa nachádza aj v sídle spoločnosti a jeho interakcie sú výlučne interné. Bude to teda v poriadku, ak ten človek jedného dňa príde do práce a bude mať pod uchom vytetovanú hviezdu? Odpoveď je, že to závisí od firemnej kultúry a celkového postoja banky k tetovaniu. Závisí to však aj od ťažkostí s náborom, ako aj od udržania dobrých administratívnych asistentov.
Je tiež pravdepodobné, že hoci banka nemusí oceniť tetovanie na tvári, pravdepodobne nestojí za to, aby ste prišli o dobrého zamestnanca alebo o neschopnosť udržať si nového zamestnanca, pretože má politiku, ktorá tetovanie zakáže. Na druhej strane sa banka môže viac zaujímať o pokladníka s rovnakým tetovaním, ktoré pravidelne komunikuje so zákazníkmi banky. V takejto situácii môže byť politika, ktorá zakazuje tetovanie, pochopiteľná.
Zásady, ktoré zakazujú tetovanie, by nemali odrážať hodnotové úsudky týkajúce sa tetovania alebo ľudí, ktorí ho dostali. Veľa zamestnávateľov by zrejme prekvapilo, keby zistili, koľko ich súčasných zamestnancov má tetovanie, a jednoducho ich zakryjú, keď sú na pracovisku. Negatívne predpoklady o tom, čo tetovanie hovorí o osobe, ktorá ich má, preto zvyčajne nie sú na mieste.
Problémy, ktoré tetovanie vyvoláva, sa môžu ešte viac skomplikovať, pokiaľ ide o pohlavie a náboženstvo. Zamestnávatelia si musia byť vedomí týchto problémov skôr, ako začnú písať a presadzovať zásady, ktoré zakazujú viditeľné tetovanie na ich pracovisku.
Náboženské tetovanie môže klásť oveľa náročnejšie otázky. Čo keď napríklad zamestnanec, ktorý pracuje priamo so zákazníkmi, má tetovanie okolo zápästia a spoločnosť má zásady, ktoré zakazujú viditeľné tetovanie na pozíciách zákazníckych služieb? Bude v poriadku požadovať, aby zamestnanec používal dostatočne dlhé rukávy na zakrytie tohto tetovania? No to závisí. Ak je tetovanie len súčasťou úprimne držanej náboženskej praxe alebo presvedčenia a tieto praktiky alebo presvedčenia zakazujú zamestnancovi tetovanie zakrývať, zamestnávateľ bude možno musieť povoliť výnimku z pravidla „žiadne viditeľné tetovanie“. V takýchto situáciách bude dobré opýtať sa zamestnanca na tetovanie a zistiť, či na to existuje nejaký náboženský základ, ktorý im zakazuje ho zakryť.
Kľúčom pre zamestnávateľov by bolo mať písomnú politiku, ktorá hovorí, že zamestnanci sú povinní čítať, podpisovať a dôsledne presadzovať tieto zásady. Zamestnanci tak nebudú môcť tvrdiť, že sa politika odlišovala od nich. Politiky by mali byť tiež založené na zdravom úsudku, ktorý je v najlepšom záujme firmy. To znamená, že pred vypracovaním politiky je potrebné vziať do úvahy aj záujem zamestnancov a zákazníkov.
Komentáre